Červená stolička

Viac o diele a autorovi v článku Milan Paštéka: Červená stolička.

Milan Paštéka patrí ku generácii, ktorá mala všetky predpoklady stať sa stratenou – vojenská služba na začiatku 50. rokoch sa až príliš podobala vojne – napriek tomu si našla svoje vlastné miesto a program, ktorý ako skupina Mikuláša Galandu predstavili v roku 1957. Dnes možno skonštatovať, že to, čo skupinu spájalo, bola skôr snaha o príležitostné spojenectvo než jej spoločné výtvarné črty. Zjednodušene sa program vtedajších mladých dá označiť za návrat k obrazu ako médiu, a tak k nemu pristupoval aj Paštéka. Jeho univerzálnym motívom sa stala ľudská postava.

Obraz Červená stolička vznikol na konci 80. rokov a vykazuje aj všeobecné črty autorovej tvorby, ako záujem o figúru, maliarsku hmotu a zmysel pre farbu – taký ojedinelý v našom umení. Vybrané dielo je trochu nezvyčajné práve pre použitie dokonalého geometrického tvaru, či presnejšie znaku pripomínajúceho nedokončené písmeno gréckej abecedy. Obraz je rozdelený v strede plochy na dve strany – bielu a čiernu a v takto rozpoltenom svete sa stretajú mäkké telá groteskne nafúknutých figúr. Ich telá sú namaľované s citom pre ťah štetca a vytváranie farebnej maliarskej krajiny, čo len zvýrazňuje neobvykle monochrómne pozadie. Práve tento kontrast geometrických a maliarskych prvkov predurčuje existenciálny rozmer diela. Neforemné telá priťahované stredom obrazu sa dnes spájajú aj s morbídnymi predstavami biologického odpadu, čo podčiarkuje nadčasovú kvalitu diela.
 

Alexandra Kusá ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.