Alegória leta

V nizozemskom umení, predovšetkým v knižných ilumináciách, sa od začiatku 15. storočia maľovali kompozície späté s jednotlivými mesiacmi roka či ročných období. Alegorické zobrazenie kalendárneho cyklu tu ostalo živé a frekventované i v nasledujúcom storočí. K najslávnejším patrí slávny cyklus Mesiacov od Pietera Bruegela (1528/30 – 1659) z roku 1565, zachytávajúci premeny krajiny, typické práce či ľudské aktivity viažuce sa na jednotlivé časové úseky roka. Z cyklu sa zachovalo iba päť obrazov: Január (Poľovníci v snehu), Február (Pochmúrny deň), Júl (Na senách), August (Žatva) a November (? Návrat čriedy). Práve tieto kompozície nesporne inšpirovali aj Lucasa van Valckenborch, hoci sa od svojho maliarskeho vzoru v niektorých aspektoch odlíšil. Na rozdiel od Bruegela nezaprel v sebe bytostného krajinára a pri maľovaní často zvýrazňoval konkrétny ráz a atmosféru miesta.

Kompozíciu krajiny a ľudské aktivity viažuce sa na konkrétne ročné obdobie navyše zvyčajne dopĺňal o zobrazenia tvarovo bohatých, prekypujúcich zátiší. Keďže však nebol špecialistom na tento výtvarný žáner, k ich namaľovaniu si prizýval Georga Flegela. Príkladom ich spolupráce je aj Leto (Alegória leta), personifikované ženskou postavou „krásnej záhradníčky“ s s atribútmi Ceres, starovekej bohyne plodnosti a úrody. Flegel letné ovocie a zeleninu starostlivo naaranžoval priamo na zemi záhrady, zatiaľ čo pôsobivo zostavenú kyticu ľalií, ruží, tulipánov a anemoniek umiestnil na renesančný stôl. Na sociálne rozvrstvenie spoločnosti odkazujú aj drobné doplnkové scény v pozadí: pokým sedliak trávi leto vo voľnej prírode pri poľných prácach, dvorská spoločnosť si ho užíva v rozhovoroch v záhrade manieristického paláca.

Ivan Rusina ● 111 diel zo zbierok Slovenskej národnej galérie