Búrka na blatenskom jazere

Uhorský krajinár Alexander Brodszký patrí do generácie umelcov, ktorí boli ovplyvnení tvorbou levočského rodáka Karola Marka st. (1791 – 1860), maliara činného prevažne v Taliansku. Spolu s ďalším krajinárom Antalom Ligetim mapovali uhorskú krajinu, ktorej často dodávali romantický náboj. Obaja pravidelne vystavovali na výstavách organizovaných v Budapešti.

Brodzský patrí medzi priekopníkov krajinomaľby a fotografie v Uhorsku. Študoval na výtvarnej akadémii vo Viedni, od roku 1845 žil v Mníchove a venoval sa hlavne krajinomaľbe. Ovplyvnili ho predovšetkým mníchovskí krajinári ako Albert Zimmermann a Friedrich Voltz. Pôsobil prevažne v Budapešti, ale i na Slovensku. Brodszký sa vo svojej tvorbe zameriaval na známe geografické pohľady na Uhorsko.

Typickým znakom pre krajinomaľbu obdobia romantizmu bolo používanie naratívneho motívu a voľná kompozícia. Brodszkého prístup k maľbe spočíval v dôkladnom poznaní reálií krajiny a následného spracovania motívu v ateliéri. Spôsob jeho maľby je hladký, pričom veľký dôraz kladie na pôsobenie svetla. Rozmerné plátno zachytáva krajinársky výjav – pohľad na Blatenské jazero, obľúbený motív v Brodzského tvorbe. Vytvoril ho v niekoľkých variáciách už počas štúdií na mníchovskej akadémii (ďalšie verzie tohto motívu sa objavujú na dielach predaných na viacerých aukciách v Maďarsku – napríklad Balaton od Badacsonny). Maliar často pracoval s niekoľkými plánmi výjavu, ktorý je v tomto prípade čitateľný v oboch smeroch. Motív búrky tak môžeme chápať ako prichádzajúcu temnotu do slnkom zaliatej balatonskej krajiny
 

Katarína Beňová ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.