Svätá Katarína

Svätú Katarínu identifikuje nástroj jej martýria, zlomené koleso. Modliaca sa svätica je zaznamenaná vo výreze, s pohľadom otočeným do neba, s rukami prekríženými na hrudi. Na rube plátna sa nachádzal sekundárny nápis: Massimo S. Atribúcia však evidentne nezodpovedá skutočnosti. Typ tváre, úzky výrez, jasná farebnosť a predovšetkým afinita k ďalším dielam vedú k záveru, že obraz namaľoval Pacecco, Francesco de Rosa.

Žiak Massima Stanzioneho (1585–1656), jedného z hlavných exponentov neapolského maliarstva obdobia včasného baroka, tvoriaceho v naturalistickom štýle, často opakoval majstrove kompozície, ale volil svetlejšiu farebnosť a priesvitnejší spôsob nanášania farby. Medzi známymi súpismi sa nespomína kompozícia so svätou Katarínou, objavuje sa až v aukčnom katalógu z roku 1824.

V málo dokumentovanej tvorbe aktuálne prevažujú len pripísané diela. Podľa nich sa javí, že ku sklonku kariéry sklzával do schematického opakovania sa. Štýlovo sú však veľmi jednotné a medzi jednotlivými dielami je výrazná väzba.

Do súvislosti s bratislavskou maľbou bol daný signovaný a datovaný oltárny obraz Zvestovanie, dodnes na pôvodnom mieste v neapolskom kostole (San Gregorio Armeno), na základe ktorého možno predpokladať, že Pacecco vytvoril obraz svätej Kataríny okolo roku 1640. 

Zuzana Ludiková ● LUDIKOVÁ, Zuzana - BURAN, Dušan. Talianska maľba = Italian Painting. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2013. 242 strán. ISBN 9788080591748.