Alegória štyroch elementov

Podľa Empedokla, predstaviteľa antickej filozofie, vzišiel svet zo štyroch elementov – pralátok: vody, ohňa, vzduchu a zeme. Vo výtvarnom umení sa tieto živly zobrazovali často personifikáciou, to znamená v podobe ľudských postáv. V prípade van Balenovej Alegórie štyroch elementov ide o ich spojenie s tradičnými atribútmi: Vodu predstavuje sediace dieťa so zátiším z rýb, Oheň detská postavička rukou chrániaca plamienky v nádobe, Vzduch stojace dieťa s vtáčikom a napokon Zem putto s náručou kvetov.

Van Balen ich vkomponoval do nepravidelného kruhu v prvom pláne. Hoci v postojoch ešte doznieva manieristická estetika, ich telíčka sú už v intenciách baroka kypré a rubensovské proporcie zvýrazňuje aj diagonálne usporiadanie figúr. Sú viac-menej totožné s van Balenovými putti, ako sa objavujú napríklad v jeho drážďanskej kompozícii Svadba Bakcha a Ariadny (po roku 1608; Dresden, Gemäldegalerie, Alte Meister).

Spoluautorom tohto alegorického obrazu bol jeho kolega, špecialista na maľbu krajín, Jan Brueghel st. Výjav našej alegórie je vsadený do prírody, ktorej hĺbka je naznačená farebnou perspektívou, pričom popredie vystupuje proti svetlému pozadiu nielen vďaka kontrastu tmavších, sýtych farebných tónov, ale aj pôsobivo zvýraznenou siluetou terénu. Ide o typickú manieristickú trojplánovú výstavbu krajinárskej kompozície s priehľadom do lesa, v popredí s množstvom kvetov a drobných detailov, teda o podobné obrazové riešenie, aké van Balen uplatnil aj na rovnomennom obraze vo Viedni (1604; Wien, Kunsthistorisches Museum).
 

Ivan Rusina ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.