Autobus 35 neďaleko Heyplaat

Autor sa narodil v roku 1951 v Rotterdame. V detstve vyrastal medzi loďami v prístave Heijplaat, kde pracoval jeho otec. Ako dieťa bol veľmi chorý. Základnú školu navštevoval, keď nebol chorý. Potom začal študovať na strednej škole v Pernise a špecializoval sa na administratívnu prácu. Avšak tu nebol taký úspešný. Začali ho fascinovať autobusy, električky a vlaky a s priateľmi často podnikal výlety mestskou hromadnou dopravou.

Jaco sa presťahoval s rodinou do Rhoonu a zamestnal sa v lodiarskej spoločnosti. Asi po roku takmer prestal komunikovať a bol veľmi emocionálny. Zrejme bol v práci „outsiderom“ a po dvoch rokoch ho prepustili. Otec sa márne pokúšal nájsť mu zamestnanie. Nakoniec Jaco skončil v systéme tvorby sociálnej práce, ale aj tam mal problémy. Museli ho prijať do psychiatrickej liečebne, kde strávil tri roky a podstúpil terapeutickú a medikamentóznu liečbu. Lieky začali účinkovať a Jaco dostal miesto v Nadácii Pameijer a roznášal internú poštu po celom Rotterdame. V rámci zamestnania musel veľa cestovať mestskou dopravou. Konečne mal zamestnanie, ktoré ho bavilo. V Nadácii Pameijer sa venoval kresleniu, a keď sa roku 1991 otvoril ateliér Herenplaats, stal sa jedným z jeho prvých členov. Odvtedy neustále kreslí a maľuje. Teraz je v ateliéri každý deň a nikdy neochorie.

Jacove maľby sa hemžia nepretržitým prúdom áut, autobusov, električiek a metra, špirálovite prepleteného popod a ponad domy. Mesto minulosti splýva s mestom prítomnosti. Na tom istom obraze autor prechádza tromi mostmi: Maas, Willems a Erazmus. Hrudky farby znázorňujú lode plávajúce cez prístav. Jeho diela majú obrovskú dynamiku. 

Katarína Čierna ● katalóg k výstave Medzi selankou a drámou – príbeh zbierky insitného umenia v SNG