Proletári

Konštantín Bauer (1893 – 1928), pôvodným povolaním strojný inžinier, je popri Jasuschovi ďalšou významnou postavou košickej moderny, autorom sugestívneho i keď neveľkého a predčasne uzavretého diela. Vyrástol v Košiciach vo vyhranenú osobnosť, viac ako na sociálne utópie sa však sústredil na zobrazenie života
obyvateľov a prostredia košickej proletárskej periférie, pod jeho štetcom sa výjavy z nej premieňali na krutú sociálnu grotesku.

Štýlovo sa priklonil k primitivizujúcemu, zemitému civilizmu. Drásajúce príbehy Bauerových obrazov v plnej miere reflektujú následky procesov sociálnej deštrukcie, z „hrčovitých“ tiel a tvárí ich „anti“ hrdinov vyžaruje temná odovzdanosť osudu, ničím nezakrytá tragickosť bytia.

Od antiky bolo métou a ústredným menovateľom európskeho umenia vychádzajúceho z klasickej tradície. V 20. storočí sa s telom začalo narábať oveľa radikálnejšie, ale aj mnohostrannejšie; telesné formy sú podrobované analýze, rozkladu (kubizmus), deformácii a deštrukcii (expresionionizmus), fragmentarizácii (surrealizmus), ba až zrušeniu, veď napokon sa z obrazu strácajú (abstraktné umenie).

Obaja, Konštantín Bauer (Proletári, 1925), tak aj Eugen Krón (Moc slnka, 1922) pracujú s motívmi ľudského tela, ktorého proporcie a tvary sú cielene a zámerne podrobené deformácii. Kým však Bauer cez ňu mieri k zdôrazneniu temných stránok bytia a ľudia na jeho obrazoch sú skôr manipulovanými obeťami násilia, neprávosti, ktorá je na nich páchaná, Krónovo poňatie telesnosti je vecnejšie a harmonickejšie, jeho hrdinovia síce padajú v boji za lepší svet, ale sú zároveň aj jeho tvorcami, resp. symbolickými nositeľmi vízií novej a spravodlivejšej spoločnosti.

Katarína Bajcurová ● Moderna : ...to najlepšie čo doma (v galérii) máme... / Koncepcia výstavy a text sprievodcu Katarína Bajcurová . Bratislava : Slovenská národná galéria, 2012