Autoportrét

Arnold Peter Weisz-Kubínčan neustále skúmal svoju skrytú tvár. Cez vonkajšiu, iba sotva rozpoznateľnú podobu presvitá stav duše, ktorý žiadna fotografia zobraziť nemôže. V „umelcovej ťažkej batožine“, ktorej obsah bol nedávno zverejnený na rovnomennej výstave v SNG, sa ich nachádza viacero, kreslených atramentom, tušom aj ceruzou, v hustých šrafúrach, ale napriek tomu v mimoriadne koncentrovanej kresbovej skratke.

Zahustené línie sa navzájom krížia, vo vzájomnom zápase akoby odrážali vnútorný svet autora. Ale jedna portrétna skica sa od ostatných odlišuje, aj preto, lebo jeho zvyčajne vyhrotené črty tváre, priam vyrezané ceruzou či perom, sú tentoraz zmäkčené rozmývaným akvarelom. Umelcova tvár vystupuje v prísne čelnom pohľade, oči uprene hľadia pred seba, jeho zjav síce vyznieva ako obvykle hlboko znepokojený, ale v tej chvíli sa tvár vyhladila, spriezračnela a on sám sa akoby vzdialil tomu všetkému. Trápenie nanajvýš osobné dostáva všeobecnejší, viac nadosobný výraz.

Aurel Hrabušický ● Priateľstvo na ostrove Utópia (Medium.com)