Mŕtve deti

Z košického okruhu a z Krónovej školy vyšiel grafik Koloman Sokol (1902 – 2003), iný výrazný predstaviteľ sociálneho umenia, ktorého dielo sa stalo ďalším dôležitým pilierom modernej výtvarnej tradície a zohralo iniciačnú úlohu v rozvoji grafickej tvorby. Bývalý mäsiarsky učeň sa vypracoval na jedného z najvýznamnejších slovenských umelcov 20. storočia, aj napriek skutočnosti, že väčšiu časť svojho dlhého života (veď zomrel ako vyše storočný) prežil v zahraničí, hlavne v Spojených štátoch amerických.

Súdobú realitu reflektoval mimoriadne drsným až krutým spôsobom. Ako napísal spisovateľ Dobroslav Chrobák, vynášal na povrch „...iba tie zakrvavené franforce, ktoré vylovil zo dna života medzi robotníkmi, prostitútkami, vojakmi, v krčmách na periférii, v nocľahárňach pre nezamestnaných, v uhoľných baniach“. Sokol stál vždy na strane ubiedeného, vykorisťovaného, trpiaceho, zraňovaného človeka, ktorý preň reprezentoval celé ľudstvo.

V Mexiku pribudli medzi hrdinov jeho diel Indiáni, s ktorých ťažkým osudom od začiatku súcitil. Objavili sa scény pohrebov, významovo mnohoznačných zhlukov anonymných postáv mexických vidiečanov vo vyprázdnenom, neindetifikovateľnom priestore, sugestívne ťažké portréty mŕtvych (Mŕtve deti 39, 1939). Sú to nielen reálne výjavy, ale zároveň aj metafory smrti, zániku, večnosti.

Katarína Bajcurová ● Moderna ...to najlepšie čo doma (v galérii) máme... (29. 3. - 30. 9. 2012 : Slovenská národná galéria, Bratislava)