Opatrnosť a miernosť

Popri „Čestnej bráne“ cisára Maximiliána I. z rokov 1512 – 1515, najobsiahlejšom grafickom diele tohto obdobia tlačenom zo 192 dosiek, bol Albrecht Dürer prizvaný aj k ďalšiemu dielu pre dvorské prostredie. Bol ním Triumfálny sprievod oslavujúci cisára prostredníctvom množstva alegórií a personifikácií, skladajúci sa napokon zo 137 listov s celkovou dĺžkou 54 metrov.

Prvé prípravné kresby k Veľkému triumfálnemu vozu pochádzajú z obdobia okolo 1516 – 1517 (Wien, Albertina). V roku 1518 vytvoril potom Dürer akvarelovanú perokresbu (Wien, Albertina), ktorá bola ako „modello“ určená pre cisára na odsúhlasenie. Maximilián je na nej prezentovaný so všetkými insígniami svojej moci, navyše je vo voze aj celá jeho najbližšia rodina, a tak je tento návrh koncipovaný skôr ako dynastická prezentácia obrazu cisára.

Bohatý alegorický obsah kresby je dielom humanistu Willibalda Pirckheimera a neskôr sa stal neoddeliteľnou textovou súčasťou grafickej realizácie. Pri nej však došlo k zjednodušeniu voza, v ktorom sedí cisár sám. Po jeho smrti totiž Dürer vytvoril nadčasový obraz vladára s vlastnosťami, ktoré patrili k jeho posmrtnej idealizácii, zároveň však ako programová prezentácia panovníckych cností mohli slúžiť aj jeho nasledovníkom.

Okolo cisára, korunovaného Viktóriou vencom víťazstva, stoja štyri kardinálne cnosti s vencami spojenými s ďalšími vencami, teda ďalšími cnosťami, ktoré z hlavných vychádzajú, a ktoré, ako píše Pirckheimer, nemôžu chýbať žiadnemu panovníkovi. Voz sa hýbe na kolesách cisárovej slávy (Gloria), dôstojnosti (Dignitas), vznešenosti (Magnificentia) a cti (Honor). Analogicky k Jupiterovmu triumfu je ťahaný šiestimi záprahmi s 12 šimľami, ku ktorým sú priradené ďalšie cnosti v podobe ženských alegorických postáv: prezieravosť (Providentia) a umiernenosť (Moderatio), veselosť (Alacritas) a príhodnosť (Opportvnitas), rýchlosť (Velocitas) a stálosť či pevnosť (Firmitvdo), chrabrosť (Acrimonia) a mužnosť (Virilitas), ráznosť (Avdatia) a veľkodušnosť (Magnanimitas) a napokon skúsenosť (Experientia) a vynaliezavosť (Solertia).

Hoci Veľký triumfálny voz bol primárne určený na zaradenie do cyklu Triumfálneho sprievodu, v tlačenej podobe sa jeho súčasťou nikdy nestal. Spôsobila to aj skutočnosť, že kompletne bol sprievod prvý raz vydaný až po cisárovej smrti, ktorá dočasne prerušila priebeh prác. S miernym odstupom sa v roku 1526 realizovalo jeho prvé vydanie na objednávku arcikniežaťa Ferdinanda, ale bez Veľkého triumfálneho voza. Ten však už v roku 1522 vydal Albrecht Dürer na vlastné náklady a tlačený bol niekoľkokrát aj po jeho smrti. Exemplár uchovávaný v SNG pochádza z piateho vydania diela a vydaný nemeckým tlačiarom Jacobom Chinigom v Benátkach z roku 1589.

Martin Čičo ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.