Modrá stuha (Stopa v priestore č. 8)

Línia je prirodzeným pokračovaním bodu, z prvodotyku vytvára trajektóriu, dráhu putovania v čase. Bartošove dráhy symbolizujú tvorivé gesto, ale aj stopu samotného života s jeho počiatkom, zastaveniami a rôznymi zauzleniami.

Séria Modrých dráh, vytvorená v auguste 1968, uvažuje nielen nad stvorením, ale aj nad nekonečným napredovaním, ktoré nezastaví ani okraj obrazu. Modrú stuhu vystavil Bartoš prvýkrát na skupinovej výstave Saloonik v Galérii Cypriána Majerníka. Iluzívne prevísajúca stuha pokračuje za hranice plátna ako skutočná modrá látka a návštevníci si z nej mohli odstrihnúť kúsok na pamiatku. Niektoré odstrihnuté kusy rozposielal Bartoš poštou do sveta, aby sa „osamostatnili“.

Proces vzniku a jeho pokračovanie demonštroval Bartoš aj na vernisáži výstavy Súčasné tendencie v slovenskom maliarstve v roku 1969. Jeho triptych Nič, bod, posun zobrazuje tri fázy maľby od prázdnej plochy cez úvodný bod až k farebnej stope. Ako vidno na fotografii z panelu 19., autor naznačil pokračovanie dráhy naprieč výstavnou stenou. Špongiu namočenú vo farbe potom odložil do skrinky v galérii pre budúce použitie. Maľbu tak definoval ako otvorený a nekonečný akt, ktorý plocha obrazu nedokáže obsiahnuť ani obmedziť.

lab.SNG ● Atlas SNG, Obsah k výstave Umenie fantastického odhmotnenia