Tvorba sochára v sebe zachytáva kus humanizmu i politickej angažovanosti. Dvojica IDEA ( IDEA „A“ a IDEA „B“ sú autorovou reakciou na rok 1968 a na obsadenie nášho vtedajšieho územia vojskami Varšavskej zmluvy a na udalosti, ktoré znetvorili spoločenskú intelektuálnu pluralitu názorov a diskurz spojený s ňou. (Dodnes sa 60. roky 20.storočia v domácom umení do vpádu vojsk označujú ako zlatá éra nášho súčasného umenia).
V tejto sérii autor reaguje na prechod od liberalizujúcej sa spoločnosti späť ku komunistickej diktatúre, tematizuje osobnú neslobodu, limitujúcu existenciu, pocit ohrozenia vlastného ja, ale aj ľudského bytia ako takého. Autor si ako východisko vyberá pojem idea a pracuje s ním tak, že slovo modeluje kovovým drôtom, ktorý symbolicky, ale aj doslova priklincuje na drevené telo objektu. V 80. rokoch začína túto tému uplatňovať aj v grafike, najčastejšie v cykle serigrafií. Záujem o pomenovanie dobového pocitu neslobody vyústil do monumentálneho objektu Veľký cenzor (1980).
Juraj Meliš ukončil štúdium sochárstva na VŠVU v roku 1966 v ateliéri prof. Jozefa Kostku. Prvú samostatnú výstavu mal v roku 1970 v Galérii mladých v Bratislave, kde sa predstavil drevenými plastikami prezentovanými ako štylizované dedinské prostredie. Jeho tvorba sa od začiatku pohybovala na rozhraní médií. Od plastiky prešiel k tvorbe objektov a komplexných výtvarných environmentov. Takýto charakter mala druhá samostatná výstava Prostredie II. v roku 1971, kde tematizoval problematiku ekológie a dôsledky ľudského agresívneho správania sa voči prírode. Tretia zo série výstav Prostredie III, sa už vďaka zásahom straníckych orgánov neuskutočnila.
Až do roku 1989 sa Juraj Meliš zúčastňoval na výstavách a akciách neoficiálnej výtvarnej scény. Vo svojej tvorbe dlhodobo reflektuje aktuálny obraz spoločnosti a artikuluje otázky súvisiace s osobnou identitou, pričom významnú úlohu zohráva motív vlastnej tváre, resp. posmrtnej masky a žáner autoportrétu.
Ľudmila Kasaj Poláčková ●
Virtuálna galéria NG