Stromy na výtvarných dielach netvoria iba pozadie. Veľakrát bývajú samostatným námetom a predmetom skúmania. Špecifické vlastnosti stromov môžu autorom slúžiť ako symboly alebo stopy k novým ideám. Diela s týmto námetom sú ideálnou inšpiráciou k rozvíjaniu zmyslov a tvorivým výpravám do prírody.
Vyberte sa s deťmi na vychádzku a lepšie spoznajte stromy vo svojom okolí! Skúmajte ich cez aktivity inšpirované umením, ktoré môžete robiť vonku aj doma s bežne dostupnými pomôckami. Rozvíjajú zmyslové poznávanie, dôležité pri učení aj vnímaní umenia. Aktivity dopĺňajú učivo najmä 3. – 5. ročníka základnej školy.
Zoberte si so sebou fotoaparát, prírodný špagát, lyžice, kancelársky papier, ceruzu, prírodopisný atlas a vyrazte.
Stredoeurópsky maliar z 19. storočia – Šesť druhov stromov, okolo 1850, Galéria mesta Bratislavy
Fotoportrét stromu
Vyskúšajte si cit pre vnímanie stromov očami a vytvorte fotoportrét stromu, ktorý vás zaujme. Portrét je snaha o popisné zachytenie podoby, teda také, kde vyniknú dôležité vlastnosti.
Popremýšľajte, či vo svojom okolí poznáte strom, ku ktorému máte špeciálny vzťah, alebo je pre vás niečím výnimočný. Pokúste sa ho odfotiť tak, aby bol v zábere celý, aby vynikla jeho koruna aj kmeň. Skúste tiež prechádzaním sa po okolí nájsť zaujímavý uhol dopadu svetla, aby ste vyjadrili objem stromu, podobne ako vyniká na maľbe Ester Šimerovej-Martinčekovej.
Ester Šimerová-Martinčeková – Stromy, 1935, Slovenská národná galéria
Ak je to možné, pohrajte sa aj s výškou, z ktorej záber robíte. Na snímke by malo byť čo najmenej rušivých objektov.
Doma sa o záberoch spoločne porozprávajte a vyberte tie, ktoré by mohli slúžiť ako výstižné portréty stromu. Ak ste fotografovali na mobil a mali pri tom zapnutú históriu polohy, môžete fotografie zverejniť v online mape po kliknutí na názov miesta v nej (napr. mesta alebo parku) a ukázať tak váš strom aj ostatným.
Prírodný xylofón
Počas prechádzky si nazbierajte niekoľko hrubších a dlhších spadnutých vetiev. Uviažte ich na špagát a postupne si vyskúšajte, ako znejú – držte ich jednou rukou tak, aby viseli vo vzduchu a druhou rukou do dreva udierajte lyžicou. Počujete nejaké rozdiely? Pokúste sa visiace drevá usporiadať vedľa seba podľa výšky tónu priviazaním na nízky konár alebo iné vhodné miesto.
Od čoho závisí, ako drevo znie? Zmení sa zvuk tým, že z konára odlomíme? Znie lepšie drevo s kôrou alebo bez nej? Zvuk po údere vzniká rozochvením. Čím je drevo pevnejšie, tým rýchlejšie sa chveje a tým je vyšší jeho tón. Preto najvyšším tónom znie najpevnejšie drevo stromov ako buk, dub, slivka a nižšími tónmi mäkšie drevo, napr. baza, smrek a borovica. Rýchlosť chvenia zvuku závisí aj od hrúbky dreva, jeho dĺžky alebo obsahu vody.
Hotovú vyladenú zvonkohru môže okrem úderov rozozvučať aj vietor.
Výborné hudobné vlastnosti stromov sa dajú vyjadriť aj sochársky. Dielo Alexandra Ilečka tvorí opracovaný kus dreva s dierami a náznakmi dutín, ktoré prepúšťajú a zosilňujú zvuk a pripomínajú tak hudobný nástroj.
Alexander Ilečko – Pieseň o slivkovom dreve I., 1964, Slovenská národná galéria
Mikrokrajina
Stromy plnia viaceré životne dôležité funkcie pre mnohé iné organizmy. Každý strom je drobným ekosystémom a domovom pre desiatky až tisíce živočíchov.
Na kancelársky papier napíšte pod seba do stredu tieto slová: úkryt, výhľad, tieň, výživa, vlaha a životný priestor. Nájdite väčší samostatne stojaci strom a preskúmajte ho. Môžete sa inšpirovať zoznamom chránených stromov a nájsť ten, ktorý rastie najbližšie k vám. Na papier si okolo slov pomocou atlasu zaznamenajte všetky druhy organizmov, ktoré sa nachádzajú na strome alebo v jeho blízkom okolí. Postupne ich čiarami pospájajte s pripravenými slovami na papieri podľa toho, akú funkciu pre nich strom plní. Je možné medzi organizmy zaradiť aj človeka?
Spájaním dostanete ekologickú sieť vzťahov, ktoré strom v krajine vytvára a zvizualizujete si tak jeho význam pre životné prostredie.
Stromy vždy vplývajú na omnoho širší priestor, ako sú len ich kmene a koruny. Vo svojom okolí vytvárajú malé krajiny alebo mestá, kde má všetko svoje miesto. Preto je dôležité chrániť nie iba stromy samotné, ale aj ich okolie. Tak to navrhuje aj umelec Peter Bartoš vo svojom nákrese k projektu Ochrana stromu.
Peter Bartoš – Ochrana stromu, 1985, Považská galéria umenia
Kôrová skladačka
Pred odchodom domov si nazbierajte odpadnuté alebo odlupujúce sa kusy rôznych druhov kôry. Stromy určite pomocou atlasu a zapamätajte si, z ktorého aký kus pochádza. Doma si ich rozložte vedľa seba a pozrite sa na ne bližšie. Preskúmajte ich aj dotykom a pohľadom oproti svetlu. Všímajte si ich farby, priesvitnosť, hrúbku, drsnosť, štruktúru a lesk. Aké sú ich vlastnosti a v čom všetkom sa líšia? Ktorý strom má pre vás najzaujímavejšiu kôru?
Kúsky potom popriliepajte na výkres silným lepidlom tak, aby do seba zapadali. Vzniknutý obraz doma umiestnite na rôzne miesta, kde tieto vlastnosti najlepšie vyniknú – napríklad do okna, pod rozsvietenú stolovú lampu, k drevenému nábytku alebo na podlahu. Vnímajte rozdiel vo výslednom efekte.
Kôra chráni strom proti poškodeniu, prehriatiu alebo vysychaniu a pokrýva tkanivá, ktorými prúdia dôležité látky. Hoci to často nevnímame, je podobne rozmanitá ako listy a stromy tak môžeme rozoznávať aj podľa nej. Kôra akého stromu je podľa vás zachytená na fotografii Otakara Neheru?
Otakar Nehera – Kôra II., 1961, Slovenská národná galéria
Na Webe umenia nájdete stovky diel zobrazujúcich stromy v rôznych výtvarných technikách a prístupoch, od fotorealizmu až po abstrakciu. Mnohé z nich môžete stiahnuť v pôvodnej veľkosti, preskúmať ich zblízka a ďalej s nimi tvorivo pracovať.
Pripravil Peter Pivoda
Ďalšie tipy na výtvarné aktivity nájdete v predošlých článkoch Oddelenia galerijnej pedagogiky SNG.
Sledujte Edu.SNG na facebooku.
Dielo na titulnom obrázku: Bohdan Hostinák – Krok do prázdna, 1997, Galéria umenia Ernesta Zmetáka