Kurátormi výstavy sú Lenka Bydžovská a Karel Srp, ktorí vytvorili aj prvú ponovembrovú systematickú výstavu o tomto výtvarnom smere s názvom Český surrealismus 1929 - 1953. Kurátorský výber teraz aktualizujú a rozširujú o ďalšie diela zo súkromných, slovenských aj zahraničných zbierok a objavujú v nich ďalšie motívy a súvislosti. Výstava sa zameriava na vrcholné obdobie Surrealistickej skupiny v rokoch 1933 - 1939, ale zahŕňa aj tvorbu iných súvisiacich umelcov. Ukazuje surrealizmus ako komplexný fenomén, ktorý zasahoval okrem výtvarného umenia aj do fotografie, literatúry, scénografie či filmu. Priestorovo je členená do desiatich sekcií, ktoré sú sprevádzané citátmi z básne Proč jsem surrealista od Vítězslava Nezvala. 

Fotka z výstavy Krása bude křečovitá v AJG, zdroj: Artalk.cz

Skupina surrealistov v ČSR vznikla v roku 1934 a zaslúžila sa o jeden z najvýznamnejších prienikov na medzinárodnú umeleckú scénu. Skupina mala okrem spolupráce s francúzskymi surrealistami (prednášky André Bretona a Paula Eluarda v Prahe a v Brne) a aktívnej publikačnej a kultúrnej činnosti aj čiastočne politické ambície. Umelci pod vedením básnika Vítězslava Nezvala sa hlásili k politike medzivojnovej KSČ a idealizovali potenciál dialektického materializmu. Zo strany socialistických realistov sa im však rešpektu nedostávalo a reálny vývoj situácie v Stalinovom Sovietskom zväze spôsoboval názorové rozdiely aj vnútri skupiny. Tie vyústili až do priameho konfliktu a v roku 1938 Nezval, odmietajúci akúkoľvek kritiku socialistickej ideológie, skupinu rozpustil. Ako možno jediný zo skupiny zažíval úspechy aj po vojne, keď už boli nepohodlní umelci prenasledovaní či vyštvaní do emigrácie. V kontexte vtedajšej komplikovanej politickej a spoločenskej situácie predstavoval medzivojnový surrealizmus aj akýsi ostrov tvorivej a názorovej slobody, formálneho experimentovania a prepájania umeleckých druhov s inými médiami.

Jindřich Štyrský a Toyen v maskách pri práci s „Deka“ farbami, zdroj: wikipedia

Spomedzi slovenských autorov má na výstave najväčšie zastúpenie Imrich Weiner-Kráľ. Jeden z najoriginálnejších tvorcov slovenského nadrealizmu a expresionizmu sa počas svojich štúdií v Prahe, Düsseldorfe, Berlíne a v Paríži priamo zoznámil s aktuálnym vývojom európskeho umenia a tieto inšpirácie svojsky prepájal s prvkami slovenského folklóru. Druhú svetovú vojnu prežil vo Francúzsku, kde sa zapojil do odboja a odkiaľ ho v roku 1950 vyhostili v reakcii na zatvorenie francúzskeho kultúrneho zastúpenia v Bratislave. V jeho dielach z 30. rokov možno vidieť charakteristické znaky žánru - metaforické objekty, levitáciu, snovú atmosféru, alegórie času apod.

Imrich Weiner-Kráľ - Básnik (okolo 1935), Slovenská národná galéria, SNG

Imrich Weiner-Kráľ - Rachovo (okolo 1935), Slovenská národná galéria, SNG

Imrich Weiner-Kráľ - Okno (okolo 1935), Slovenská národná galéria, SNG

Imrich Weiner-Kráľ - Odpoludnie (okolo 1935), Slovenská národná galéria, SNG

Imrich Weiner-Kráľ - Dievča (1935), Slovenská národná galéria, SNG

Imrich Weiner-Kráľ - Tatry (1933), Slovenská národná galéria, SNG

 

V Bratislave pôsobil aj František Malý - mimoriadne aktívny textilný a scénický výtvarník a pedagóg na rôznych umeleckých školách. Predstavuje ortodoxnejší surrealizmus, obohatený prvkami poetizmu, manierizmu, secesie a kubizmu. Spoločná výstava Františka Malého s Imrichom Weinerom-Kráľom v Umeleckej besede v Bratislave v roku 1936 znamenala historický nástup surrealizmu v slovenskom umení. Malý vo svojich kompozíciach kombinoval prvky reality s abstraktným priestorom, poetickými víziami a netradičným zmyslom pre dekoratívnosť.

František Malý - Povrazolezec (1934), Slovenská národná galéria, SNG

František Malý - Rybárska zátoka (1936), Slovenská národná galéria, SNG

František Malý - Útek (1936), Slovenská národná galéria, SNG

 

Na výstave je prezentovaná aj maľba Jazerná záhrada od česko-francúzskej umelkyne Toyen (vlastným menom Marie Čermínová). Patrí medzi najvyššie ocenené diela zo zbierok Slovenskej národnej galérie - maľby Toyen sú považované za vrcholové príklady európskeho surrealizmu a na umeleckých dražbách v Českej republike lámu rekordy. Jej diela sú obsahovo strohejšie, čistejšie a ich motívy tak majú silný účinok. Okrem umeleckej tvorby bola Toyen (pseudonym, ktorý jej vymyslel básnik Jaroslav Seifert) známa aj nekonformnými postojmi, vysokými nárokmi na svoju tvorbu, popieraním genderových rol, protestom proti dobovým meštianskym konvenciám a sympatizovaním s anarchizmom. Spolu s umelcom Jindřichom Štýrským odišli v roku 1925 do Paríža, kde vytvorili vlastný smer artificializmus - svojskú alternatívu k surrealizmu a abstrakcii. Bola tiež súčasťou Bretonovej skupiny surrealistov.

Toyen - Jazerná záhrada (1932), Slovenská národná galéria, SNG

Na činnosť pražských surrealistov nadviazali aj slovenskí básnici, ktorí v roku 1938 založili v Bratislave vlastnú nadrealistickú skupinu. Tá pôsobila aj po konci tridsiatych rokov, keď sa českí surrealisti museli pre nacistickú okupáciu stiahnuť do ilegality. 

Výstava Krása bude křečovitá je doplnená aj inštaláciou Pařížští surrealisté a český surrealismus vo Wortnerovom dome v Českých Budějovicích, kde sa nachádza približne 100 exponátov, najmä surealistických dokumentov. Obe výstavy trvajú do 2. októbra a sú skvelou príležitosťou navštíviť český juh.

---

Titulný obrázok: Toyen - Jazerná záhrada (1932), Slovenská národná galéria, SNG

Použité zdroje:
ajg.cz

artalk.cz

Plout proti proudu (Respekt 30/2016, str. 52-54)

ČT24 Kultura - Krása bude křečovitá. V Alšově galerii došlo na Bretonova slova

ČT24 Kultura - Nejdražší aukce roku: Obraz malířky Toyen se prodal za 10 milionů

František Malý - aukčná spoločnosť SOGA

Imrich Weiner-Kráľ - galéria Nedbalka