Ján Hudák Blicha

Výstava v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne rozpráva životný príbeh architekta a všestranne tvorivého človeka prostredníctvom jeho vlastného diela. Divák môže vidieť prierez najcharakteristickejších prác z tvorby Jána H. Blichu od urbanizmu cez architektúru, interiér a sochu až po grafický dizajn, od raných diel v období euforických 60. rokov až po tie neskoršie, vytvorené tesne po Nežnej revolúcii.

Ján Hudák Blicha sa narodil v r. 1939 na východe Slovenska v obci Jasenov. Vyštudoval Strednú priemyselnú školu drevársku v Prešove a následne Stavebnú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej (dnešnej FA STU BA), ktorú ukončil v roku 1966 s titulom Ing. arch. Tu spoznal Tatianu, s ktorou sa tiež v roku 1966 vzali a následne spoločne presťahovali do Trenčína. Od roku 1967 pôsobil na Útvare územného plánovania a architektúry MsNV.

Situácia po roku 1968 viedla k zmenám v režime, postupne vyústila do obdobia normalizácie, no zároveň ponúkala nové pracovné príležitosti. V roku 1974 začal Blicha pracovať pre Stavoprojekt, ktorému spolu s ďalšími architektmi vytvorili novú pobočku v Trenčíne, kde pôsobil ako vedúci ateliéru až do roku 1989. Popri tom tiež hľadal priestor na realizáciu na pôde vtedajšieho Zväzu slovenských architektov (ZSA) či prostredníctvom Slovenského fondu výtvarných umelcov (SFVU). Približne dva roky po Nežnej revolúcii si s manželkou Tatianou založili vlastnú firmu ProArch, kde tvorili spoločne aj s dcérou Adrianou až do Jánovej smrti v roku 1999.

Návrh komplexnej prestavby centra Trenčína, model návrhu, na fotografii s Jánom H. Blichom
súťaž Trenčín stred, celoštátna, verejno-anonymná súťaž, 3. cena: Ing. arch. Ján Blicha

„Ako človek vyšiel Ján H. Blicha z dedinského prostredia Zemplína predvojnových rokov, neľahkého, láskavého, zvláštneho a osudového domova. Neľahké, lebo to boli vojnové roky. Láskavé, lebo bol obklopený mamou, bratom a sestrami. Zvláštne, lebo vlastného otca nikdy nepoznal. Osudové, lebo pri obnove vojnou zničeného domu sa prvýkrát stretol s profesiou architekta. Študoval v období, ktoré bolo tvorivo aj ľudsky výnimočné a obohacujúce.

Formovanie osobnosťami, akými boli architekti a urbanisti Vladimír Karfík, Emanuel Hruška, Ján Svetlík či Jan Emil Koula bolo v jeho živote kľúčové. Obdivoval aj svetových architektov toho obdobia, Le Corbusiera, Franka L. Wrighta, Oscara Niemayera, Alvara Aalta či mnohých ďalších. To všetko spolu vytvorilo osobitý štýl prejavujúci sa v jeho tvorbe. Najmä tej, ktorá nebola zviazaná normami, ukazovateľmi a neomylnosťou prefabrikátov.“
Adriana Mlynčeková (dcéra architekta)

Mapy architektonických realizácií Jána H. Blichu

Interaktívnu online mapu nájdete na webstránke výstavy.

„Architekti ako nositelia, tvorcovia životného prostredia musia tak ako lekári liečiť najnovšími metódami lekárskej vedy, obhajovať a presadzovať progresívne tendencie v architektonickej tvorbe, obhajovať a chrániť podmienky pre slobodnú tvorbu svojich členov a aktívne sa podieľať na politickom dianí v prospech socialistickej spoločnosti.“
Ing. arch. Ján Blicha - Úryvok z príspevku v časopise Informácie o územnom plánovaní a architektúre mesta Trenčína

Deliaca stena Obchodného domu, Stará Turá

Dom smútku, Trenčín - Juh, autori: Ing. arch. Ján Blicha, Ing. Tatiana Blichová
autor fotografie: Peter Hajdúch

Interiér domu smútku, Trenčín - Juh, autori: Ing. arch. Ján Blicha, Ing. Tatiana Blichová

Legenda: A: urnový háj, B: rozptylová lúka, C: výtvarný symbol 1982
Cintoríny, urbanizmus, Architektúra domov smútku, typologický podklad
spracovateľ: Ing. arch. Liščák J. CSc., Ing. arch. Ján Blicha

Príklad domu smútku Trenčín, autor: Ing. arch. Ján Blicha

Ján Blicha v rokoch 1970 - 1972 redakčne kompletizoval a graficky upravoval tri čísla časopisu ÚÚPA (tvorené pod hlavičkou Útvaru územného plánovania a architektúry). Vybrané úryvky z časopisov zvýrazňujú urbanistické ambície autora, ale tiež ťažkopádnosť, silnú politickú dogmu a nezmyselnosť doby, v ktorej vznikli.

„Nová výstavba musí byť v súlade so zámermi nového budúceho Trenčína. Doterajšie cesty dimenzované na konské povozy je nutné prebudovať práve tak, ako domy s otvoreným ohniskom a bez hygienického zariadenia.“

„Proste mesto musí slúžiť modernému životu so všetkými jeho atribútmi. Doprava, bývanie, kultúra, práca, zásobovanie a pod.“

„A v tomto bode by som sa trochu odklonil od zabehnutého systému kritiky imaginatívnych orgánov, resp. nečinných činiteľov, zodpovedných pracovníkov a zaoberal sa občanom mesta Trenčína.“

Návrh komplexnej prestavby centra Trenčína, perspektíva, pohľad na centrum
súťaž Trenčín stred, celoštátna verejno-anonymná súťaž,
3. cena: Ing. arch. Ján Blicha

Ostrov Trenčín - Zlatovce, Vytyčovacia schéma
Útvar územného plánu a architektúry
vedúci útvaru: Ing. arch. Androvič, návrh konceptu: Ing. Trška, kreslil: Ing. Trška

Ostrov Trenčín - Zlatovce, Detail územia
Útvar územného plánu a acrhitektúry
vedúci útvaru: Ing. arch. Androvič, návrh konceptu: Ing. Trška, kreslil: Ing. Trška

Detská preliezka, Ostrov Trenčín - Zlatovce

„Zeleň a zelené plochy sú samozrejmosťou, súčasťou obytného prostredia. Celé sídlisko priam nadväzuje na masív z Breziny. Mimo tohoto súvislé zelené pásy prechádzajú z Breziny cez celé sídlisko. Výškové obytné objekty sú riešené od štyroch do ôsmich podlaží.“

„Nebývalá stavebná aktivita zasiahla celé mesto, z čoho vyplynula i potreba riešiť mesto ako jeden komplex. Sledovaný cieľ bol zabezpečiť vzájomné väzby tak, aby medzi nimi nevznikali disproporcie. Pritom je nutné si uvedomiť, že územné plánovanie je otázkou dlhodobou, časove náročnou a jeho vplyvy sa prejavia až v priebehu desaťročí.“

Plastika na ulici Soblahovská, Trenčín
autor: Ing. arch. Ján Blicha, spoluautor: Anton Štubňa

Plastika na sídlisku Sihoť II., Trenčín
autor: Ing. arch. Blicha, spoluautor: Anton Štubňa

„Otázkou výstavby a architektúry v tomto meste sa zaoberá len v minimálnej miere. A oficiálne ani nikomu nie je daný ten „dar“, aby sa týmto otázkam mohol venovať. Ruch posledných období na poli výstavby a architektúry vzišiel len z nadšenia v Trenčíne žijúcich architektov, odboru výstavby MsNV, ktorý toto robí mimo vlastnej náplne práce.“

„Garáže sú kapitolou samou o sebe. V záujme ich výstavby, získania ich pozemku je občan schopný použiť všetky dosažiteľné prostriedky od osobných útokov a osočovaní, cez všetky orgány štátnej moci až po kanceláriu prezidenta. Všetci dobre pamätáme obdobie, kedy WC, vaňa, v každom byte bola buržoáznym prežitkom a osobný automobil mal byť nahradený jednotnou sieťou taxíkov.“

Dvojpodlažný átriový rodinný dom s dvomi bytmi (zároveň tiež vlastný rodinný dom), pohľad z átria, Považská ulica (81-91), Trenčín
autor: Ing. arch. Blicha, vedúci projekt.: Ing. arch. Spiška, zodpovedný projekt.: Ing. arch. Hojsík, Ing. Blichová, kreslil: Kunová
Študijný projektový a typizačný ústav, Bratislava

Dvojpodlažný átriový rodinný dom s dvomi bytmi (zároveň tiež vlastný rodinný dom), pohľad z ulice, Považská ulica (81-91), Trenčín
autor: Ing. arch. Blicha, vedúci projekt.: Ing. arch. Spiška, zodpovedný projekt.: Ing. arch. Hojsík, Ing. Blichová, kreslil: Kunová
Študijný projektový a typizačný ústav, Bratislava

„Každý byt musí uspokojovať zložité spoločenské, biologické, psychologické a ekonomické funkcie rodiny i jej jednotlivých členov. Predpokladané riešenie chce nájsť rovnováhu medzi potrebou rodinného života, ale i individuálnych potrieb jej každého člena.“

Modlitebňa cirkvi Adventistov, Horný Šianec 17, Trenčín

Hotel Lipa, Husitská 5, Stará Turá

Interiér hotela Lipa, Husitská 5, Stará Turá

Vo vlastnom archíve Jána Blichu sa nachádza francúzsky časopis L’Architecture d’Aujourd’hui z roku 1969 venovaný architektovi Louisovi I. Kahnovi. Voľný, ba až poetický autorský text Louisa I. Kahna o architekonickej tvorbe je na výstave predstavený v kontraste k úryvkom časopisu Útvaru územného plánovania a architektúry.

V nás.
Inšpirácia učiť sa.
Inšpirácia pýtať sa.
Inšpirácia žiť.
Inšpirácia vyjadriť sa.
To všetko prinášajú človeku inštitúcie.
A architekt je tvorca ich priestorov.
Myseľ, telo a umenie vynášajú tieto inšpirácie na svetlo.
Myseľ, rozum a duša sú snímačom vesmíru a radostného
nekonečna, ktoré núti pýtať sa „prečo“?
Telo je bez duše ničím. Jeho krása, pôvab a sila by mala
byť odetá a uctievaná človekom a spoločnosťou.
Umenie je jazykom ducha. Umenie tvorí život. Tvoriť znamená
uvedomovať si dušu a klaňať sa zákonom prírody.
Domovom inšpirácie sú inštitúcie. Školy, knižnice, laboratóriá,
telocvične. Architekt najprv počúva svoju inšpiráciu, až
potom akceptuje diktát požadovaného priestoru. Pýta
sa sám seba, čím príroda rozlišuje jedno od druhého. Keď
pochopí rozdiel, spojí sa s formou. A forma inšpiruje dizajn.