Marián Čunderlík

Patril medzi umelcov neskorej avantgardy. V začiatkoch tvorby sa zameriaval na figuratívnu maľbu, neskôr prešiel k nefiguratívnemu prejavu. Hoci stál „mimo hlavný prúd“ nefiguratívnych iniciatív v slovenskom umení 60. rokov 20. storočia, bol tvorcom osobitého, preduchovneného programu abstraktnej maľby so symbolickým posolstvom. V oblasti nepredmetného umenia, ktoré v slovenskom umení nemalo žiadnu tradíciu a zázemie, vytvoril pôsobivé podobenstvo existenciálnej situovanosti človeka v osobnom i nadosobnom univerze. Podstatnú úlohu v Čunderlíkových abstraktných dielach hrala farba, jej štruktúry, tvar a ich vzťahy i priestor obrazu. Venoval sa aj grafike, ilustrácií, kresbe, kreslil karikatúry, vytváral úžitkovú grafiku, koláže, objekty (asambláže) a realizácie pre architektúru.

Študoval na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave pod vedením J. Mudrocha, kam prešlo Oddelenie kreslenia a maľovania zo Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení monumentálnej maľby (1948-1953, doc. Ľ. Fulla, J. Želibský). Spolu s Ernestom Špitzom sa zaslúžil o založenie Galérie Cypriána Majerníka v Bratislave. Zúčastňoval sa neformálnych výstavných podujatí nazývaných Konfrontácie (alebo Bratislavské Konfrontácie). Počas politickej a kultúrnej normalizácie v 70. rokoch 20. storočia bol vylúčený zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tým pádom aj z výtvarného diania a odišiel z Bratislavy do osady Tri studničky v Demänovskej doline.