Jozef Theodor Mousson
Jozef Theodor Mousson býva niekedy označovaný ako maliar zemplínskeho slnka a ľudu. V roku 1911 sa presťahoval do Michaloviec, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia a neskôr ako slobodný umelec. Jeho výtvarný štýl sa vyznačuje pestrosťou farebných plôch a ich interakciou so svetlom. Obľúbeným námetom sa mu postupne stali spoločenské scény na otvorených priestranstvách ako jarmoky, náboženské slávnosti, ľudové veselice či práca na poli. Všímal si najmä pestrofarebné ženské odevy a folklórne dekorácie, dokázal zachytiť náladu momentu presiaknutého ruchom, ustavičným pohybom a ľudskými interakciami.
Svoj vzťah k Zemplínu vyjadril v jednom zo svojich zápiskov: „Keď som bol v roku 1911 vymenovaný za učiteľa kreslenia na meštiansku školu do Michaloviec, cestoval som vlakom s manželkou z jari, v prvom týždni po Veľkej noci, keď pestré, červené, zelené, belasé škrupiny veľkonočných vajíčok sa váľali na každej železničnej zastávke. Od Michalian sme stretávali na staniciach a vo vlaku ľudí v typických zemplínskych krojoch. Bolo to pre mňa úplne nové, úchvatné, ani hra so životným kaleidoskopom... Kraj balerín a šuhajov v úzkych, bielych, drelichovaných nohaviciach ma vždy spútal, tu v Zemplíne zadržal..."
Karel Dvořák
Karel Dvořák bol významný český fotograf, propagátor národopisnej fotografie, zameranej na etnografické a folkloristické motívy. Patril k prvým členom Klubu fotografů amatérů v Prahe, kde založil diapozitívny krúžok a venoval sa osvete fotografického umenia medzi amatérmi. Bol zástancom čistej fotografie bez špeciálnych efektov a bez prostriedkov potláčajúcich ostrosť snímkov. Jeho diapozitívy boli zväčša kolorované, experimentoval s uvachromom aj autochromom.
Ako fotograf cestoval po Európe a severnej Afrike, množstvo snímok vytvoril aj na území Slovenska - zachovali sa zábery z Oravy, Detvy, Čičmian, Kremnice alebo Starej Lesnej. Slovenská krajina a jej "pobožné" obyvateľstvo sa stali jeho obľúbenými námetmi. Poslednou expozíciou Karla Dvořáka bola účasť na Výstave Slovácka v Uherskem Hradišti v roku 1937, ktorá sa zameriavala na históriu, kultúru, folklór a prírodné krásy slovenských regiónov s cieľom zabrániť miznutiu tradícií a zvykov a ukázať ich potenciál pre cestovný ruch.
Ľudovít Pitthordt
Ľudovít Pitthordt pracoval ako učiteľ a neskôr ako slobodný umelec a reštaurátor renesančných a barokových obrazov. Žil a tvoril v Bratislave (býval na Rybnom námestí). Aktívne sa angažoval v riadení a výstavnej činnosti bratislavského spolku Pressburger Kunstverein, v tom čase zrejme najvýznamnejšej miestnej umeleckej organizácii, vystavujúcej aj diela umelcov nadregionálneho významu.
Venoval sa najmä portrétnej tvorbe, v ktorej zachytil ľudí rôzneho veku a zaujímavú škálu emócií. V krajinomaľbe vytváral priam poetický účinok využívaním secesnej farebnosti a zachytávaním pominuteľných svetelných javov. V jeho obrazoch je častá polarita medzi sklonom k idealizácii a úsilím o pravdivé zobrazenie skutočnosti.
Karol Polónyi
Karol Polónyi bol profesorom kreslenia v Berehove a od roku 1925 žil trvalo v Ružomberku. Hlavným motívom jeho tvorby boli Vysoké Tatry, ktoré zachytával v rôznych ročných obdobiach a fázach dňa. Končiare a horské masívy najradšej zobrazoval pomerne zblízka ako ústredné objekty, neraz spolu s tatranskými plesami. Maľoval aj Nízke Tatry, dediny na Orave a Liptove, trhy v Ružomberku a zábery z prímorských krajín, ktoré navštívil na zahraničných cestách.
Jeho výtvarný prejav spočiatku ovplyvnil Ferdinand Katona, s ktorým sa zoznámil v Tatrách. Postupom času sa snažil hľadať kompromis medzi tradičnou maľbou 19. storočia a novšími dobovými tendenciami tvarového zjednodušenia bez zbytočného detailu a svetelného kontrastu. V jeho pozostalosti sa zachovalo aj niekoľko expresívnych, geometricky štylizovaných figurálnych kompozícií a štúdijných kresieb.
Václav Špála
„Dobrý obraz má v sobě mnohdy něco hodně tajemného, až mystického.“
Na Webe umenia nájdete aj diela maliara, grafika a ilustrátora Václava Špálu, ktorý patrí medzi zberateľmi k najvyhľadavanejším predstaviteľom českého moderného umenia. V jeho tvorbe možno vidieť syntézu inšpirácií expresionizmom (Edvard Munch), postimpresionizmom (Paul Cézanne, Vincent Van Gogh), fauvizmom (Henri Matisse, André Derain) a kubizmom (Pablo Picasso).
Bol občasným členom viacerých umeleckých skupín (Osma, Tvrdošijní), svojím častým cestovaním po vidieku a strachom z tvorivej spútanosti sa im však často odcudzoval. Jeho tvorbu charakterizovala sýta optimistická farebnosť, kombinácie teplých a studených tónov (červená-modrá) a záľuba v prírodných a folklórnych motívoch. Špálove diela v sebe niesli znaky ľudového umenia v kombinácii s vplyvmi európskych avantgárd.
Použité zdroje:
Slovenský biografický slovník od roku 833 do roku 1990: 4. zväzok M-Q
Váross, Marian - Slovenské výtvarné umenie 1918-1945
Kubíková, Klára - Teodor Jozef Mousson : (1887-1946), monografista Zemplína
Špála, Václav, Sophistica Gallery
Rok T. J. Moussona, Zemplínske múzeum Michalovce
Teodor Jozef Mousson, Galéria Nedbalka