Stanislav Balko (1943) patrí k umelcom, ktorí sa pre svoj osobitný prejav dajú iba ťažko zaradiť do jednotlivých línií a smerov výtvarného umenia. Nikdy sa neusiloval o splynutie s dobovými programami napriek tomu, že z nich čerpal isté podnety. Svoju priazeň k tradičným postupom a materiálom, ceruzke, tušu, klasickým grafickým technikám a olejovým farbám na plátne spája s originálnou, niekedy až šokujúcou optikou. Ako prenikavý pozorovateľ života sa snaží monumentalizovať základné ľudské emócie a zároveň naplniť svoje umenie empatiou a pochopením. Jeho obrazy a grafiky môžeme chápať aj ako osobné vyznania a komentáre ku každodenným medziľudským vzťahom alebo ku konkrétnym svetovým udalostiam.
Balkova tvorba sa rozkladá na niekoľkých neohraničených, vzájomne sa prepletajúcich obrazových cykloch, plných sebacitácií a nových premien. Autor v nich podáva celistvý pohľad na život a spoločenské napätie v danej dobe:
„Ja patrím k tým, ktorí musia film vytiahnuť v podobe cyklov, a nestačí mi, ak urobím len dve-tri veci. Musím ich prelúskať, overiť, odskúšať z rozličných aspektov, vyskúšať si rozličnú dikciu maliarskej reči a napokon veci syntetizovať a prehodnotiť. Cyklus neopúšťam, keď ja chcem, ale vtedy, keď doslova „odpadne”. Zaujímavý je pre mňa opakovaný návrat k starým cyklom z pohľadu novej skúsenosti a novej optiky.”
Slobodu chápe ako prostriedok k plnému rozvinutiu svojej fantázie. Po inšpiratívnom období otvorenosti druhej polovice 60. rokov však prišiel veľký pád a dezilúzia v podobe okupácie a normalizácie. Z tohto obdobia pochádza úderný, figuratívno-znakový, kriticky a skepticky orientovaný cyklus grafík s názvom Dialóg. Deštruktívny diskurz v pravom i prenesenom zmysle slova.
Autor tu vyjadruje odpor voči manipulácii spoločenského vývoja a ľudského osudu inými jedincami či skupinami. Manipuláciu a túžbu ovládať považuje za jeden z najohavnejších zločinov proti slobode a zmyslu bytia. V grafických a obrazových cykloch tematizuje absurditu ľudského údelu, pocit osamelosti, vedomie podmienenosti tými druhými, skrátka skutočností „mimo človeka”.
Predstavy hrôzy, ale aj vízie existenciálnej úzkosti a potreby úniku sprostredkúva cez bizarné, často až morbídne štylizácie ľudskej figúry, cez jej zmnožovania a opakovania. Obmieňa východiská a podoby, spája nespojiteľné, cituje, deštruuje, zosmiešňuje.
K tejto širokej téme sa opätovne vrátil v 80. rokoch. Prenikavo kritický pohľad na hermeticky uzavretý, izolovaný totalitný systém s jeho atrofiou hodnôt, Balko veľkoryso rozpracoval v cykle malieb s názvom Ticho. Vďaka spájaniu viacerých významov tu ponecháva publiku väčší priestor pre vlastné interpretácie a sebaprojekciu.
Balko pracuje so znakmi a znameniami, s presahmi a prelínaním plôch a línií, aj so symbolikou farieb. Modrá farba je nositeľom duchovných princípov, žltá symbolizuje zmysly a zmyselnosť, červená hmotu a telesnosť. Autora fascinuje monumentalita a schopnosť dosiahnuť maximálny účinok pri použití minimálnych výrazových prostriedkov. Stoly zo spomínaného cyklu sa tak postupne personifikovali a štruktúrovali, smerovali k minimalistickej, koncentrovanej výpovedi, k akejsi harmónii a k systému vnútorného poriadku. Napriek tomu však cyklus postupne stemnel a autor ho zavŕšil rozmerným plátnom s názvom Oidipus.
„Keď sa obzriem smerom dozadu na svoju tvorbu, tak sa mi javí ako nepretržitý dialóg. Je to neustála polarizácia medzi intelektuálnym, racionálnym, logickým, analytickým a emocionálnym, inštinktívnym, intuitívnym a iracionálnym. Medzi vonkajším a vnútorným zrakom, medzi snom a skutočnosťou.”
Stanislav Balko sa narodil v roku 1943 v Banskej Bystrici. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Pracoval ako umelec v slobodnom povolaní a neskôr ako pedagóg Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Popri komornej maľbe a grafike sa venuje i monumentálnej tvorbe pre architektúru.
Dielo na titulnom obrázku: Stanislav Balko – Bieda kariérizmu, 1990 – 1995, Stredoslovenská galéria
Použité zdroje:
Stanislav Balko: Mimethexis. Banská Bystrica : Daliprint, 2006.
Stanislav Balko: Retrospektíva. Mimethexis. Banská Bystrica : Štátna galéria, 2004.
Stanislav Balko: Maľba. Bratislava : Interpond, 1997.
Stanislav Balko: V Labyrinte bytia. Bratislava : ARTPEX, 1998.