„Keď som sa začal cítiť v meste ako vo väzení, najmä po roku 1968, rozhodol som sa, že chcem pomôcť zvieratám v ZOO, ktoré žijú v podobnom väzení, odstránením aspoň troch neprirodzených obmedzení ich slobody. Takto som sa identifikoval so zvieratami v ZOO, aby som premieňal existujúcu prímestskú krajinu na nové prostredie v oblasti, do ktorej sa pôvodná zoologická záhrada začala rozširovať.”
Neoavantgardný umelec Peter Bartoš je jednou z vedúcich postáv slovenskej konceptuálnej scény. Umenie tvorilo vždy pevnú súčasť jeho života a oddeliť jedno od druhého je u Bartoša prakticky nemožné. Svoje dielo neustále dopĺňa, vylepšuje, rozmnožuje a šíri, pritom však dokumentáciu, výstavnú propagáciu, ale aj citovanie vlastných situácií dlhodobo odmieta. Vymedzuje sa voči vytváraniu umeleckých diel, za najdôležitejšie považuje bezprostredné prežívanie skutočnosti, života. Jeho tvorbu charakterizujú zámerné prieniky maľby, kresby, konceptu a akcie.
Úzky vzťah k prírode sa u Bartoša sformoval už v detstve ako prirodzená reakcia na sklamanie z povojnovej reality: „Potom, ako som zažil vojnu a videl povojnovú situáciu, sa mi, bohužiaľ, zdvihol odpor k tejto pseudocivilizácii. Uvedomil som si, že tieto vojny sú vôbec vo svete strašné. Vždy som inklinoval k prírode, aj keď som mal mesto rád.”
Neskôr, ako sám priznáva, ho najviac ovplyvnili Gauguin a Cézanne: „Gauguin tou prírodou, ako odišiel do nej. Raz dokonca povedal, že keby sa zobliekla Parížanka na Tahiti, bola by to perverzia. Vlastne tam s prírodou splynul, čo si vážim.”
Bartoš sa ako jeden z prvých zaoberal ekologickými otázkami, a to nielen v teoretickej rovine. V rokoch 1979 – 1991 bol zamestnaný v bratislavskej ZOO ako konceptuálny výtvarník. Súbežne pracoval pre štátny stavebný podnik Stavoprojekt. Náplňou jeho práce bolo, po konzultácií so zoológmi, navrhovať prostredia pre zvieratá a pripravovať krajinné projekty zooparku. Popri umení sa tak venoval praktickej ekologickej tvorbe.
Peter Bartoš – Bez názvu, po 1979, Slovenská národná galéria
Začiatkom 80.rokov došlo v ZOO k likvidácii dvoch tretín pôvodného areálu pre výstavbu diaľničnej prípojky. Tvrdý zásah do chodu záhrady sa stal príležitosťou nanovo vybudovať špecifické krajinné celky. Bartoš v tom videl možnosť tvoriť krajinu takmer ako paralelu k biblickému vzniku sveta či novodobému variantu Noemovej archy.
Koncept novej oblasti poňal umelec holisticky, teda s ohľadom na krajinu ako celok. Sledoval logiku pôvodného karpatského prostredia a k nemu vzťahoval potreby konkrétnych zvierat. Reflektoval nielen prirodzený reliéf krajiny, ale aj migračné trasy vtákov, smer vetra a množstvo ďalších faktorov. Vypracoval odbornú štúdiu Elaborát I. – Koncepcia nového areálu ZOO Bratislava (1980), vychádzajúcu z dlhodobej analýzy danej krajiny a korigujúcu staršiu štúdiu z roku 1976.
Peter Bartoš – Konceptuálne tvarovanie architektúry ZOO, 1987, Slovenská národná galéria
V spolupráci so zoológom a odborníkom na ekológiu Vladimírom Podhradským (a ďalšími) rozdelil prostredie ZOO do troch sekcií – zalesnenej (A), odlesnenej (B), denaturovanej hlučnej zóny (C).
Princíp „stretnutia troch prostredí” (ABC) uplatnil Bartoš aj pri projektovaní menších území. Jednotlivé sektory mali zodpovedať príslušným biotopom. V hlučnej zóne spodnej časti vnútromestskej zoo chcel situovať architektúru rozmernejších pavilónov, doplnenú mobilnými voliérami. V stepnej a lesnej časti mali stavebné zásahy čo najviac kopírovať krajinu a najvyššie položený malokarpatský dubový les sa mal zachovať ako súvislý chránený lesopark. Sem chcel Bartoš umiestniť výbeh a chov pôvodných karpatských koní, Huculov.
„Najviac ma inšpirovala tá časť, ktorá bola najvzdialenejšia od budúcej diaľnice. Pretože tu začínajú Malé Karpaty, nazval som túto časť Karpatské lesy. Tu môžeme vytvoriť ostrov alebo park aj pre obyvateľov mesta.”
Peter Bartoš – Budúci areál ZOO, 1987, Slovenská národná galéria
Existuje rozsiahla dokumentácia k Bartošovému riešeniu zoologickej záhrady ako celku, ako aj k jednotlivým biotopom. Obsahuje projektové plány, topografické mapy a vrstevnicové štúdie, pri ktorých sa autor inšpiroval reliéfnymi, plastickými mapami. Bartošova koncepcia ZOO bola však implementovaná iba čiastočne a nekonzistentne. Dnes je zväčša prekrytá vrstvou neskoršej prevádzky.
Peter Bartoš – ZOO Bratislava, 1981–1987, Slovenská národná galéria
Ekokoncepty širšieho územia, napríklad celkové zábery na Mlynskú dolinu s areálom ZOO, vznikali podľa fotografických záberov, ktoré si dával Bartoš zhotovovať z protiľahlého vrchu Machnáč. Následne podrobne preskúmal terén, zakreslil ho lineárnymi ťahmi a doplnil mapovými legendami a komentármi. Týmto spôsobom vytvoril veľké množstvo precíznych kartografických kresieb, malieb, premalieb, xeroxových zväčšenín a montáží.
Prostredie v priesečníku mesta a prírody Bartoš donekonečna skúmal a uvažoval ako pomyselný rajský architekt. Snažil sa vytvárať akýsi ideálny obraz krajiny, v ktorej ľudia žijú v harmónii a s ostatnými živými bytosťami.
Peter Bartoš – ZOO, pokračujúci koncept krajiny, 2011, Nitrianska galéria
O Bartošových krajinárskych projektoch píše Lucia Gregorová-Stachová: „V jeho tvorbe sa objavuje aj niekoľko kresieb výseku krajinného profilu, ktoré sú skôr meditáciou, uvažujúc o duchovných aspektoch určitého prírodného rámca. Táto časť tvorby je ideovo blízka umeniu japonských záhrad, kde každá vec, každá rastlina, vodný tok, stúpajúci či klesajúci terén má svoje pevné miesto v systéme, ktorý je budovaný na základe istého duchovného poriadku. V konkrétnej podobe, okrem projektov zaoberajúcich sa účinnou ekologickou sanáciou rôznych častí Slovenska, našlo toto zaujatie u Bartoša plné vyznenie v projektovaní úprav Zoologickej záhrady v Bratislave. Jeho projekty majú okrem architektonickej kvality aj výraznú estetickú kvalitu, vynikajú najmä kresebne, čo on sám asketicky zavrhuje. (...) Rôznorodosť fauny a flóry, rozmanitosť typov krajiny bola pre Bartoša každodennou tichou oslavou dokonalosti božieho stvorenia, ktorá sa mala zrkadliť práve v ideálnej, harmonickej mikrokrajine. ”
Peter Bartoš – Dlhodobé bariéry krajiny, 1980 – 2013, Slovenská národná galéria
Po rozpade Československa sa Bartoš rozhodol zostať „nad politikou” a odmietol prijať české alebo slovenské občianstvo. Ako tichý protest započal projekt Nomadart – niekoľkoročné putovanie krajinou, ktorého výsledkom sú charakteristické topografické záznamy, doplnené textovými a faktogafickými vstupmi.
Na otázku Vladimíra Havrillu, čo by radil začínajúcim výtvarníkom, Peter Bartoš odpovedá: „Aby ich talent vyvieral z toho, čo cítia, čo prežívajú, čo úprimne robia. Nie z toho, čo sa má, či už politicky alebo teoreticky. Aby mali prehľad, aby ľahkomyseľne nenabehli na niečo len preto, že to vo svete beží. A ak majú talent, aby sa nepredávali, aj keď je to ťažké, pokiaľ nemajú možnosť tvoriť, ale aby si ten talent nepokazili.”
Použité zdroje:
GAŽOVIČOVÁ, Nina: Lesson of Relativity : Programy a tendencie v slovenskom vizuálnom umení 1965 - 2016 = Programmes and Tendencies in Slovak Visual Art 1965 – 2016. Bratislava: Art RePublic, 2016
BARTOŠ, Peter: Bratislava ZOO, 1979-1991 Bratislava: Archiving Air Press, 2019
GAŽOVIČOVÁ, Nina: Všetko, čo ste sa chceli opýtať Petra Bartoša, ale báli ste sa, že vám odpovie. Magazín 365°, 2016
MIRZA, Omar: Peter Bartoš: ZOO – pokračujúci koncept krajiny. Nitra: Nitrianska galéria.
GREGOROVÁ-STACH, Lucia: Dve krajiny – obraz Slovenska 19. storočie x súčasnosť, Bratislava: Slovenská národná galéria, 2014