Medzi zložité dejepisné okruhy patrí polovica minulého storočia – obdobie stalinizmu. Nástup komunistickej strany k moci a nasledujúce udalosti predstavujú citlivú tému, vyžadujúcu starostlivo zvolený prístup na vyučovaní. Práve umenie môže byť vhodným prostriedkom na otvorenie diskusie o témach spojených s týmto obdobím, ako sú propaganda či budovanie kultu osobnosti. Keďže spoločenské a politické zmeny zasiahli aj umenie a kultúru, prostredníctvom umeleckých diel je možné sledovať a lepšie porozumieť ich vývoju a následkom.

K obdobiu stalinizmu sa prostredníctvom umenia – konkrétne maliarskej akcie – vracia aj Slovenská národná galéria v Bratislave. Od novembra 2020 do leta 2021 maľoval Marcel Mališ v átriu Esterházyho paláca autorskú repliku veľkorozmerného obrazu z roku 1952 s názvom Vďakyvzdanie českého a slovenského ľudu generalissimovi Stalinovi. Originál sa stratil a zachoval sa len vo forme reprodukcie.

Maľovaním autorskej repliky s pozmeneným názvom VďakyZdanie československého ľudu otvára SNG témy a otázky vychádzajúce z obdobia 50. rokov 20. storočia, ktoré však majú silný presah aj do súčasnosti. Tento špeciálny výstavný projekt s názvom Akcia ZET podnietil tiež vznik metodických a pracovných listov a podujatí, ktoré prinášajú námety na diskusie, aktivity a rôzne možnosti, ako k týmto náročným témam pristupovať na vyučovaní. Viac informácií a množstvo sprievodných materiálov nájdete na webstránke projektu.

Prostredníctvom výtvarných diel môžete pri vyučovaní dejepisu rozvíjať vizuálnu gramotnosť, kritické a analytické myslenie. Podporíte tak vnímanie súvislostí, prácu so zdrojmi či historickými prameňmi a preskúmate vybrané obdobie z rôznych uhlov. Aktivity sú určené žiakom a žiačkam 8. a 9. ročníka základných škôl a študentom a študentkám stredných škôl.

Pred aktivitou rozdeľte triedu na dve skupiny tak, aby polovica pracovala s maľbou Márie Medveckej a druhá polovica s fotografiou Martina Martinčeka.

Žiaci a žiačky nevedia, s čím pracuje druhá skupina. Nedostanú ani žiadnu bližšiu informáciu o dielach. Samostatne premýšľajú nad nasledujúcimi otázkami: 

• Čo sa na výjave deje?
• Aké postavy sú na ňom zobrazené, aké majú výrazy, postoje a čo robia?
• Ako na vás dielo pôsobí, čo vás najviac zaujalo, akú atmosféru zachytili autor alebo autorka?

Následne si spoločne prejdite odpovede, aby všetci získali informácie o oboch dielach. Navzájom ich porovnajte. Prezraďte žiakom a žiačkam názvy diel. 

Kontingent predstavoval pevne stanovené množstvo tovaru a úrody, ktoré museli roľníci povinne odovzdávať štátu. Zamyslite sa spoločne, ako mohli obyvatelia takéto odovzdávanie vnímať. Následne si priblížte špecifiká oboch médií — maľby a fotografie. Žiaci a žiačky uvažujú, aké majú možnosti a limity pri manipulácii so skutočnosťou. Čo musí spraviť maliarka a čo fotograf, aby obraz či fotografia zobrazovali zmenenú skutočnosť?

Inú formu zmenenej skutočnosti môžeme pozorovať na obraze od Františka Kudláča s názvom Revolucionári. Pôvodný názov diela bol Demonštrácia pred palácom Slovenskej národnej rady. Pri aktivite vychádzajte práve z pôvodného názvu. Obraz zachytáva dav ľudí, ktorý vtrhol do dnešného Prezidentského paláca. Prvá časť aktivity reaguje na zobrazenú udalosť – žiaci a žiačky majú za úlohu vyhľadať na internete bližšie informácie o tejto udalosti – dátum, priebeh a pod.

Po samostatnej práci alebo práci v menších skupinách sa spoločne porozprávajte o tom, čo sa žiakom a žiačkam podarilo vyhľadať. Situácia, ktorú obraz zachytáva, sa nikdy neudiala – dav revolucionárov nikdy nevtrhol do sídla SNR. 

Rozdiel v manipulácii so skutočnosťou oproti maľbe Márie Medveckej je ten, že František Kudláč zobrazuje vymyslenú udalosť, inšpirovanú útokom na Zimný palác v Petrohrade, ktorým sa začala Veľká októbrová socialistická revolúcia. 

V druhej časti aktivity sa zamerajte viac na samotný obraz. Diskutujte, s akým zámerom ho mohol autor vytvoriť. Je podstatný aj spôsob, akým je namaľovaný? 

Komunistický režim zaviedol s ideou nového usporiadania lepšieho a spravodlivejšieho sveta mnohé významné zmeny vo fungovaní spoločnosti i životov jednotlivcov. Jedny z najcharakteristickejších zmien sa udiali v súvislosti s prácou – technologicky aj ideologicky. To vyjadruje maľba Ladislava Čemického s príhodným názvom Nastali nové časy. 

Akým spôsobom autor tieto nové časy zachytáva? Porozprávajte sa o obsahu, forme, zámere autora, aj o celkovom prepojení s vtedajšou dobou.

Diskusiu môžete ďalej rozvinúť a porozprávať sa o ďalších zmenách, ktoré režim priniesol oproti predchádzajúcemu obdobiu. Zvoľte také, o ktorých je možné diskutovať z viacerých uhlov pohľadu.

V čom zmeny spočívali a aké dôsledky priniesli pre ľudí i spoločnosť? Ako to vidia žiaci a žiačky dnes z vlastnej perspektívy? Majú nejaké informácie od rodičov či starých rodičov? 

Vyzvite žiakov a žiačky, aby pri vyjadrovaní názorov používali relevantné argumenty, moderujte diskusiu, klaďte doplňujúce otázky či podnety na zamyslenie.

Pracovať môžete aj s množstvom ďalších výtvarných diel reflektujúcich dané obdobie, napríklad z kolekcií Prerušená pieseň, Povstanie alebo Utópia Východného bloku.

Ďalšie motivačné a výtvarné aktivity nájdete na webstránke k projektu Akcia ZET. Okrem námetov na využívanie výtvarných diel pri vyučovaní dejepisu obsahuje aj metodické materiály venujúce sa témam autorstva a kópie či kritickému mysleniu vo vyučovaní. Metodické materiály boli pripravené v spolupráci s odborníkmi na tieto témy.

Pripravila Miroslava Mišová