Lenka Sršňová

Lenka Sršňová (1983) je jednou z najvýraznejších súčasných slovenských odevných dizajnérok. Určite má na tom podiel jej veľmi špecifický rukopis. Využíva intenzívne farby, výrazné vzory a zakladá si na detailoch, symbolike aj vtipe. Jej kolekcie majú svoje príbehy a každý z nich je plný energie a radosti zo života. Lenka pôsobí v Bratislave, kde má aj vlastný ateliér od roku 2009. Za kolekcie COLORCODE (2015) a FULLOVE (2019) získala národnú cenu za produktový dizajn. Študovala v Ateliéri odevného dizajnu Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, no počas štúdia sa dostala na stáže do Fínska či do Paríža. Práca v ateliéri Jean Charles de Castelbajac v Paríži ju inšpirovala k jej hravému prístupu k tvorbe.

Dizajn je prítomný všade okolo nás, aj v tých najobyčajnejších veciach. Je súčasťou každodenného života a často ho ani poriadne nevnímame. Za bežných podmienok sa dizajnérske produkty podriaďujú najmä svojej funkcii, a niekedy je skutočne na zváženie, či pri nich môžeme hodnotiť estetiku ako takú. Hranicu vkusu máme každý rozdielnu. Ale to, čo je na dizajne fascinujúce, je práve spojenie estetickej a vizuálnej zložky s funkčnosťou. Prekročením hranice medzi dizajnom a umením dokážeme vytvoriť produkt, ktorý je naozaj výnimočný.

Ako dizajnérka si okolo seba všímam a vyhľadávam vizuálne zaujímavé objekty. Fascinuje ma estetický, funkčný a hravý dizajn, milujem farby, ich vzájomné kombinácie a vo veľkom holdujem vzorom. Pri mojej tvorbe sa často nedá hovoriť o minimalizme, ale aj napriek tomu sa snažím o čistotu aj v tej najviac prehnanej forme.

Lenka Sršňová – Fullove, 2018, Foto: Peter Spurný

V umení aj v dizajne ma bavia výstižná štylizácia, jednoduchosť, hravosť, detská úprimná skratkovitosť a údernosť v detaile, či už funkčnom alebo estetickom. Ak navyše dizajn prináša inováciu vo forme nových materiálov či technológií a je nadčasový s ekologickým aspektom, spĺňa kritériá aj pre súčasného náročného zákazníka.

Kto je zvedavý a má záujem o históriu slovenského dizajnu, odporučila by som mu návštevu Slovenského múzea dizajnu. Už teraz disponuje peknou kolekciou z rôznych oblastí od textilu, produktového, grafického dizajnu, či módy v rozpätí od minulosti až po súčasnosť.

Pohľad do expozície Slovenského centra dizajnu, foto: Zuzana Koblišková

Minulý rok sa zbierka Slovenskej národnej galérie rozšírila o výnimočnú kolekciu večerných šiat od niekoľkých súčasných módnych tvorcov. Verím, že sa týmto počinom otvorili dvere vnímaniu slovenského módneho odevu ako umeleckého diela. Dúfam, že do zbierok národnej galérie v budúcnosti pribudnú aj ďalšie znamenité kúsky. Móda reflektuje nálady spoločnosti, kultúrnu aj ekologickú situáciu, má dôležitú výpovednú hodnotu svojej doby.

Slovenská odevná scéna je bohatá, dizajnérov pribúda a veľa z nich odev nevníma len ako komerčný produkt, práve naopak. Slovenskí odevní dizajnéri sú veľmi príbehoví a hraví, radi experimentujú v tvare, strihu, aj materiáloch.

Odev ako socha: Martin Hrča – Veľká večerná róba, 2012, Slovenská národná galéria

Veľa autorov a autoriek prekračuje zaužívané hranice klasického odevu. Móda sa dostáva na hranu objektu, sochy, alebo aj samotnej grafiky či maľby. Výnimočnosť odevu spočíva v tom, že akonáhle si ho niekto oblečie a ožije na tele človeka, dostáva úplne nový rozmer. Definuje sa aj príležitosťou, na ktorú je určený, prostredím, v ktorom sa nositeľ nachádza, kontextom, v ktorom ho prezentuje a, samozrejme, aj samotným nositeľom...

Odev ako maľba: Lenka Sršňová, Ondrej Jób – Pop-Line. Veľká večerná róba, 2016

Výber z Webu umenia som zostavila podľa svojich osobných preferencií, ktoré podvedome uplatňujem na diela priťahujúce moju pozornosť: farba, štylizácia, kompozícia a téma.

Páčia sa mi hravosť a štýlový experiment v diele Ľudovíta Fullu. Jeho tvorba je vskutku bohatá a každý si v nej dokáže nájsť niečo srdcu blízke.

Ľudovít Fulla – Drak, 1930, Slovenská národná galéria

Vrelo odporúčam navštíviť Galériu Ľudovíta Fullu v Ružomberku. Nájdete v nej jeho dielo v príjemnom útulnom prostredí. Sprístupnený je aj jeho ateliér a byt a vždy je k dispozícii aj dočasná výstava súčasného umenia či dizajnu. Sama som sa pred niekoľkými rokmi inšpirovala jeho tvorbou pri vzniku kolekcie Fullove.

Stála expozícia v Galérii Ľudovíta Fullu v Ružomberku, foto: Viktor Semzö

Skratkovitosť a grafickosť vo vybraných dielach Mikuláša Galandu, jeho členenie do farebných plôch až geometrie, jednoduchosť v kresbe, či výstižná linka zachytávajúca postavy mi zas miestami pripomína akoby útržky moderného komiksu.

Mikuláš Galanda – Matka, 1937, Slovenská národná galéria

V tvorbe slovenských modernistov rada vyhľadávam ľudové a folklórne témy zobrazujúce každodenné aj nevšedné situácie. Nadčasové stvárnenie tém, originálna štylizácia podčiarknutá osobitým rukopisom autorov je tu v perfektnom kontraste. Vždy mi to pripomenie, že aj folklór dokáže byť perfektne súčasný až nadčasový. Ide len o to, z akej strany ho uchopíte a spracujete.

Bavia ma diela zachytávajúce reálne, ale aj mystické postavy a tvory. Vo svojej tvorbe sa nechávam často unášať práve vymysleným a snovým svetom. Témy na hrane fantázie a reality s jemným nádychom folklóru nám otvárajú rozmanité interpretácie, stimulujú našu predstavivosť a vyvolávajú nezvyčajné pocity.

Vladimír Kompánek – Postavy v snehu, 1977, Stredoslovenská galéria

V diele Vladimíra Kompánka takýto svet ožíva v maľbe aj v sochárskych objektoch a hračkách. Minimalistické stvárnenie a výrazný rukopis robia z jeho diela nadčasovú hru tvarov a plôch. Harmonické kompozície podčiarkuje zemitá farebnosť s miestami výrazným farebným akcentom.

Vladimír Kompánek – Turôň II., 1972, Považská galéria umenia

Hračka ako dizajnérsky predmet sa v histórii slovenského dizajnu nachádza len výnimočne. Preto by som rada upozornila na tvorbu Ľudmily Fintorovej, ktorá svoje dielo zasvätila práve zvieracej tematike. S bravúrnym minimalistickým štýlom prenášala animálne motívy do interaktívnych hračiek. Čisto textilné hračky pre najmenších vytvárala s dôrazom na rozvíjanie kreativity a zručností detí – odnímateľné komponenty textilných zvierat alebo drevené hračky pripomínajúce puzzle štýl. Jej kolekcia hojdacích kovových koňov obalených textilom vznikla v niekoľkých kusoch.

Ľudmila Fintorová – Koník, 1982, Slovenská národná galéria

Mnohí umelci vo svojej tvorbe „zabrdli“ do ilustrácie kníh a rozprávok. Veď kde inde sa dá nájsť taká bohatá inšpirácia motívmi za hranicami skutočnosti. Znovu spomeniem všestrannú tvorbu Ľudovíta Fullu, na ktorého ilustrácie si určite mnohí z nás spomíname s detskou radosťou.

Nesmiem však zabudnúť ani na Albína Brunovského, ktorého diela sú pre mňa plné zvláštneho napätia a energie. Poprepletané snom, mýtom, mágiou, temnom, smútkom aj radosťou. Paradoxne som však vybrala hravú figurálnu ilustráciu ku knihe Koza rohatá a jež. Dáma v modrých šatách vo mne evokuje módnu ilustráciu s dôrazom na textilný dezén látky, ktorý akoby zachytával tisíce hviezd.

Albín Brunovský – Princezná, 1976, Slovenská národná galéria

A tu sa znovu dostávam späť k móde, ktorú si podvedome všímam všade okolo seba. Textil, krajčírsky detail, vzor, strih, materiál, styling... To všetko vyhľadávam v umení, obrazoch, grafikách, na ulici, v autobuse, na potulkách svetom, v realite aj vo svojej fantázii. Je to nesmierny zdroj inšpirácie, stačí sa len poriadne rozhliadnuť okolo seba.

Tvorbu Lenky Sršňovej nájdete aj na jej webstránke. Pozrite si aj diskusiu s Lenkou o trvalo udržateľnej móde a o slovenskom módnom dizajne.

Titulný obrázok: Lenka Sršňová – Cocktail, 2019, foto: Marianna Tomanová