Objavuj cesty umením

Keď v septembri 1663 dobyla osmanská armáda Nové Zámky – najdôležitejšiu pevnosť na uhorskom fronte – celá západná Európa spozornela. Mnohé ďalšie pevnosti v okolí sa vzdali bez boja a Osmanom sa takmer otvorila cesta k útoku na cisárske sídlo Viedeň. V strachu pred osmanskými vojskami chvatne vznikali nové plány núdzových opevnení. Cisár Leopold I. prikázal postaviť pevnosť Leopoldov a mesto Prešporok malo prejsť radikálnou prestavbou, ktorej zámery dokladá aj táto rytina reprodukovaná v kronike vojnového historika Hieronyma Ortelia.

Ambiciózny plán zahŕňal zbúranie niekoľkých predmestí, voči čomu sa údajne búrili mnohí mešťania. Na dnešnom petržalskom brehu mala vzniknúť dvojstupňová hviezdicová pevnosť chrániaca pontónový most vedúci k hradnému vrchu. Plán sa napokon zrejme pre finančné a časové náklady nezrealizoval, no napriek tomu vojvoda Karol V. Lotrinský v roku 1683 úspešne ubránil Prešporok pred tököliovskými vojskami tiahnúcimi na Viedeň.