Nájdi tisíce kombinácií výtvarných techník, materiálov a motívov
„Chceli sme manifestovať svoj humanistický postoj. Mysleli sme si, že lesk našej veci zažiari tým viac, protože je uskutočňovaná v priestoroch bez akéhokolvek diktátu. Čas nás zaskočil a prekvapil tým najneuveritelnejším spôsobom.
Zdá sa, že dnes zostáva jediné – veriť zo všetkých svojich síl a robiť všetko pre nádejné perspektívy človeka. Tieto perspektívy sú vidinou, kde nevládne nijaké násilie.“
Jednou z mnohých neprístojností, ktorých sa občan ľudovo-demokratického Československa nesmel dopustiť, bolo škrečkovanie. Robiť si zásoby bolo totiž v rovnostárskej spoločnosti zakázané.
Premisa víťaznej strany Každému rovným dielom sa v rokoch 1949 – 1952 premietla do „špeciálneho“ komunistického výpalného, zabaleného do drsnej formy povinných dodávok štátu, tzv. kontingentu. Nie náhodou sa k „sabotážam verejného zásobovania“ uchyľovali zväčša príslušníci potláčanej minority (teda kulaci a iní „bývalí ľudia“), ktorú chcel štát „rozpustiť“ v šťastnej náruči, kde okrem práce nič nepotrebujú a mamon ich vôbec nezaujíma.
Karikaturistická agitka Štefana Bednára, nestora slovenskej propagandy, tento príbeh novej doby líči za asistencie sledujúcej a trestajúcej ruky ako netolerovateľný zločin.
Na Webe umenia je ďalších viac
ako 160 kolekcií
Na Webe umenia je ďalších viac
ako 120 článkov